Ak by napriek vhodným prírodným podmienkam nemohli byť z dôvodu
prijatých opatrení otvorené lyžiarske strediská alebo by bolo iným
spôsobom obmedzené poskytovanie hotelových či iných služieb cestovného
ruchu, znamenalo by to podľa Harbuľáka obrovské škody pre regióny, ktoré
sú bytostne závislé od zimnej sezóny, a to je sever a stred Slovenska. "Tieto straty nebude možné nijako nahradiť ani dobehnúť v iných častiach budúceho roka," upozornil.
Skonštatoval tiež, že posúdenie začiatku lyžiarskej sezóny je
individuálne v každej krajine. Závisí to podľa jeho slov do značnej
miery od epidemiologického vývoja v danej krajine a zároveň od
nastavenia systému opatrení, ako sú napríklad semafory. "Na Slovensku
takýto plán zatiaľ schválený nemáme. Zároveň treba podotknúť, že
termíny takzvanej hlavnej časti zimnej sezóny môžu byť v každej krajine
odlišné," zdôraznil prezident ZCR.
Pripomenul, že prevažná časť podnikateľov v cestovnom ruchu mala od
začiatku koronakrízy minimálne počas šiestich mesiacov minimálne alebo
žiadne tržby. "Napriek tomu museli počas celej doby znášať časť
nákladov na zamestnancov, ale aj iné náklady. Odklady splátok úverov,
lízingov či odkladov platieb za sociálne odvody budú končiť práve
v čase, keď títo podnikatelia už nemajú žiadne finančné rezervy. Ak sa
jednoducho tieto služby nespustia, nebudú mať z čoho splácať svoje
odložené záväzky," dodal Harbuľák pre TASR.
Doležal sa vo štvrtok (26. 11.) vyjadril, že v kontexte otvárania
slovenských lyžiarskych stredísk je pesimistickejší. Tvrdí, že
prichádzajú signály z Európy, napríklad z Nemecka a Francúzska, že by sa
lyžiarska sezóna mohla oficiálne začať až 10. januára 2021. Minister
deklaruje, že Slovensko nepôjde proti prúdu, keďže medzi krajinami
existuje dohoda, že si nebudú navzájom kradnúť turistov a umelo zvyšovať
mobilitu obyvateľstva. Stále je presvedčený, že budúci týždeň by mohli
strediskám oznámiť výsledok, čo ďalej so zimnou sezónou.